Ako to začalo

Celý náš príbeh sa začína asi v období, kedy sme sa sťahovali na dom s veľkou záhradou. Simonka odjakživa túžila po psíkovi, už ako malá sa snimi stále hrala. Nedokázali sme odolať jej slovám, ktoré nás každý deň prosili o psíka. Ako plynuli dni, viac a viac sme sa pozerali na psíkov, ktorý by bol pre nás vhodným partnerom a priateľom. Až raz vďaka ocinovému bývalému kolegovi Vašečkovi, sme sa konečne rozhodli. Chceme Samojedka! Neprešiel ani mesiac od chvíle kedy sme videli jeho teraz už zosnulého Korzára a doma nám pobehoval už pol roční psík Cyprián.

Bol pre nás ako vlastný syn, kedže vtedy sme mali ešte len Simonku. Spával snami, jedol snami ako u kráľovského dvora, bol to proste náš miláčik.

Pamätám si deň, kedy bol ocino stále proti tomu aby sme mali psíka, nechcel o tom ani počuť, ale keď bol Cyp, všetko sa zmenilo. Vždy keď sme sa vracali z domu alebo z práce ukonaný a bez nálady on bol ten čo nám hneď za dverami zdvihol náladu a vyčaril úsmev na perách.

Lenže, všetko krásne raz končí, a tak nás milý Cypko jedného dňa opustil.

Neprebehol ani týždeň a my už sme sa pozerali po ďalšom samojedkovi, pretože keď si raz človek kúpi samojedka, prirastie mu k srdcu už naveky!

a tak sa stalo že k nám do rodiny prišiel Artushko. ako čas plynul k Artushkovi pribudli i dve malé deti Zuzanka a Riško. Bolo pre nás potešenie vidieť ich ako sa spolu hrajú, ale nemohli sa tri deti deliť o jedného psíka. A vtedy, keď už deti s Artushkom trošku povyrástli, pridal sa k nám do rodiny ďaľší samojedko, tentoraz však sučka menom Blondi.

Ako sa hovorí "pes je najlepší priateľ človeka" každý z našej rodiny s tým plne súhlasí, bez nich by nás život nemal zmysel. Sú našimi nezbedníkmi, našimi mackami, ktorý nám každý deň prinášajú úsmev do života! x)